Neváhajte ma kontaktovať na email: ozproactivity@gmail.com

Registračný formulár vám zašlem a zodpoviem na vaše prípadné otázky.

Úvod

            „Zdravie, zdravie, zdravie“ — prajeme si ho pri gratulácii k novému roku a veríme, že to je to najpodstatnejšie čo máme. Aktuálne sú otázky: Je to naozaj tak? Snažíme sa robiť niečo pre vlastné zdravie? Alebo sú to len zaužívané frázy?

Pojem zdravie je podľa WHO stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody pri zachovaní funkcií všetkých telesných orgánov a významných spoločenských funkcií človeka pri zachovaní schopnosti organizmu prispôsobovať sa meniacim podmienkam prostredia. Definícia je výstižná, ale treba si uvedomiť podstatné skutočnosti, ktorá sa dotýkajú nás ľudí 21. storočia. Technológie napredujú míľovými krokmi, ale my ľudia a naša genetika, ktorá sa vyvíjala dlhé tisícročia, sa nedokážeme zmeniť tak rýchlo ako si predstavujeme, dnešný moderný človek dopláca na svoj súčasný životný štýl. Z vlastnej odbornej praxe si všímam, že túto zmenu si ľudia neuvedomujú a nepripúšťajú. Bažíme po vedomostiach, ale zabudli sme na odkaz dávnych Grékov, že rozvoj duševných schopností má byť harmonicky spojený so všestranným telesným rozvojom a naopak. To znamená, že pohyb a vedomosť napredujú ruka v ruke ku zdraviu.

Pohybová gramotnosť ako cesta ku zdraviu

            Treba sa zamyslieť nad faktom, že problémy s pohybovým aparátom, ako bolesti chrbta (diagnóza M54 dorzalgia), začínajú mať v rozvinutých krajinách epidemiologický charakter. Podľa Institute for Health Metrics and Evaluation najčastejšími príčinami „rokov života strávených v invalidite“ (YLDs) boli v Slovenskej republike v rokoch 2005 až 2015 neinfekčné ochorenia. Na prvom mieste muskuloskeletálne deformity, na druhom duševné poruchy a závislosti, na treťom iné nešpecifikované neinfekčné ochorenia (GBD, 2015). Podľa informácií zo Sociálnej poisťovne SR invalidita v dôsledku chorôb pohybovej sústavy na Slovensku za roky 1997 – 2016 ma vysoko stúpajúci charakter (SP, 2016).

            Je dôležité zaoberať sa touto problematikou, a to nie len pre jej trvalý nárast, ale predovšetkým pre časté komplikácie, ktoré spôsobujú vyššiu chorobnosť. Rôzne posturálne deformity vznikajúce zo zlého držania tela, ktoré má vplyv na vzťahy medzi vnútornými orgánmi a pohybovým aparátom /viscero-vertebrálne vzťahy/, ale aj naopak. Taktiež dýchanie, ktoré je základom k správnemu postaveniu tela a výmene plynov v organizme. Toto všetko je fyziologická potreba ku zdraviu, ale táto moderná doba nám prináša psychické vypätie, ktoré sa odzrkadľuje aj na držaní tela a návyku dýchania. Vzhľadom k narastajúcej prevalencie muskuloskeletálnych porúch v SR je dôležité hľadať efektívny spôsob prevencie. Jednou z možností je zvyšovanie povedomia o tejto problematike.

            Fenoménom ostatných rokov je organizovanie masových športových podujatí, napríklad maratónov. Na jednej strane je vítané nadšenie pre pohyb, ale na druhej, aj pohyb môže byť zdraviu škodlivý pre tých, ktorí ho nevykonávajú správne. Náš životný štýl zložený zo sedenia, jazdenia autom, stresu, nevyváženej stravy a fajčenia vedie k degenerácii pohybového aparátu, hlavne chrbtice. A keď sa rozhodneme, že sa pustíme do športovej aktivity, musíme si uvedomiť, že zdravý nie som ak športujem veľa, ale ak športujem adekvátne, správne a uvedomelo. Pre správne vykonávaný pohyb sú podstatné tri zásady: správna funkčná os tela, svalová balancia (všetky svaly majú dostatočný a rovnomerný rozvoj), svalovo-pohybový rozsah. Taktiež, cvičenie s jednostranným športovým zaťažením musí obsahovať korekčno-kompenzačné  prvky. Tie musia byť sledované, aby sa spätne vytváralo správne osové postavenie. V opačnom prípade môže jednostranné pohybovo-športové zaťaženie spôsobiť rozvoj ďalších svalových dysbalancií. Toto všetko je potrebou, ktorá vnáša do športu dlhovekosť. Pri jednostrannom, neuvedomelom zaťažovaní organizmu rýchlo nastupujú posturálna nerovnováha a zdravotné problémy. Naše telo sa skladá z približne šesťsto svalov. Preto náš dôraz musí smerovať k adekvátnemu komplexnému rozvoju, nie len zameraniu sa na estetiku a povrchové svaly. Správne pohybové návyky máme geneticky dané, a preto na náš správny pohybový rozvoj vplýva veľké množstvo faktorov už od narodenia. Moderná doba má veľmi negatívny dopad na správny pohybový návyk.  Pohyb je dôležité vnímať. Uvedomelým a správnym pohybom je možné patologické pohybové návyky eliminovať.  

Metóda SM systém

Odrazom dnešnej doby je pohybová gramotnosť našich detí, ktorá má výrazne klesajúcu tendenciu. Preto, okrem výučbového programu, by mali byť preventívno-kompenzačné cvičenia zaradené do bežného života žiaka i jeho rodiny. V domácom a pracovnom prostredí trávi dieťa najviac času, všíma si svojich rodinných príslušníkov, kamarátov či vyučujúcich. V škole by mal vedieť dieťa (žiaka) skorigovať a upomenúť pedagóg, doma sa prenecháva táto zodpovednosť rodičom. Zámerom je budovanie správnych návykov pri sedení, státí, chôdzi či akejkoľvek fyzickej aktivite, ktorú žiak vykonáva. Odporúčaným spôsobom preventívnych cvičení je tzv. SM-systém, ktorý je telesne i finančne nenáročný. Zároveň je to v praxi overený spôsob predchádzania rôznych problémov pohybového aparátu.                

Metóda „SM systém“ čiže “ Stabilizačný a Mobilizačný Systém “ sa opiera o 30 rokov postupného vývoja a 25 rokov klinických skúseností s týmto cvičením u pacientov s bolesťami chrbtice v driekovej, hrudnej aj krčnej oblasti, u pacientov s akútnou poruchou platničky a pacientov so skoliózou. Toto cvičenie odstraňuje miestne i celkové príčiny bolesti chrbtice súčasne. Má veľký význam v prevencii a liečbe porúch kĺbov (bedrové, kolenné, ramenné kĺby, kĺby nohy a klenby nôh) (Smíšek, 2013).

SM systémom dochádza k funkčnej stabilizácii a mobilizácii chrbtice. Táto metóda pracuje na princípe špirálnych svalových zreťazení, ktoré chrbticu vyťahujú smerom hore, zároveň pohyb stabilizujú, ak je vykonávaný optimálnym spôsobom, uvoľňujú preťažované časti chrbtice a posilňujú ochabnuté svaly, a tým dôjde k zníženiu svalovej dysbalancie. Cvičí sa s elastickým lanom, ktoré je pripevnené k pevnému bodu. Je tak umožnený rozsiahly pohyb končatín proti malému, postupne rastúcemu odporu. Tým sú aktivované svalové špirály so stabilizačnou funkciou. Pričom elastické lano môžeme chápať ako predĺženie svalových vlákien, ktoré  aktivujú tieto špirály. Cvičenie umožňuje niektoré svaly naťahovať v čase prirodzenej relaxácie a zároveň posilňovať iné vďaka pružnému odporu. Na konci každého lana je pútko, ktoré sa navlieka na ruku podobne ako pri bežeckej palici. V ruke je iba odložené. Chybou je kŕčovité držanie, ktoré preťažuje zápästie a lakeť, a môže tak vznikať syndróm karpálneho tunela alebo laterálna/mediálna epikondilitída (syndróm tenisového lakťa). Voľným držaním dôjde taktiež k väčšiemu uvoľneniu šije. V prípade dolnej končatiny toto pútko navliekame na chodidlo (Smíšek, 2013). Cvičenie SM systém spojuje dôležité komponenty: pohyb a jeho optimálna koordinácia; svalový aparát a tvorba zostupných svalových špirál; odpoveď na chrbtici, ktorou je centrácia (čiže vyrovnanie do strednej línie a trakcie, t. j. ťah nahor, v celej chrbtici alebo iba v určitých segmentoch (Smíšek, 2013).

            Existuje niekoľko zásad, ktoré je potrebné pri cvičení dodržiavať. Prvou je pozícia pri cvičení. Cvičí sa v stoji, telo musí byť vyrovnané podľa osi, ktorá je daná zemskou príťažlivosťou. Os sa však môže nepatrne vychýliť ako kompenzácia elastickej sily lana. Druhou zásadou je striedanie aktivácie (špirálnej stabilizácie) a relaxácie (vertikálnej stabilizácie) spolu s nádychom a výdychom. Stoj musí byť vyrovnaný a telo spevnené v dobe, keď na naň pôsobí sila. V dobe, keď na telo sila nepôsobí, sme úplne uvoľnení. Potom je koordinácia pohybu, spevnenia tela vykonávamá zdola nahor t. j. od panvy (zapnutie sedacích svalov) k pletencu ramena a pokračujeme až k vyrovnanej pozícii hlavy. Relaxujeme od záhlavia smerom nadol. Sila, s ktorou sa cvičí je ďalšou súčasťou. Jedná sa o malú silu v čo najväčšom rozsahu pohybu a rešpektuje sa najslabší článok pohybového reťazca. Ďalšou zásadou je rýchlosť cvičenia, cviky vykonávame pomaly. Na konci pohybu ešte spomalíme aby sme mohli kvalitne dotiahnuť záverečný detail. Pohyb je pomalý a plynulý, nevykonávame ho trhavo. Taktiež je dôležité zamerať sa na komplexnosť pohybov. Ak je cvik vykonaný adekvátne, sú aktivované svaly od plochy nohy až po prsty ruky.

Veľmi dôležitý je tiež výber cvikov. Najprv sú uprednostňované cviky symetrické, slúžiace k vyrovnaniu svalových dysbalancií, potom nasledujú cviky asymetrické, postupuje sa od cvikov jednoduchších (na oboch dolných končatinách) k cvikom zložitejším (iba na jednej, stojnej končatine) (Smíšek, 2013).

            Význam verejného zdravotníctva spočíva v orientácii na podporu zdravia populácie, kde jednou z možností je práve cvičenie špirálovo-mobilizačnej metódy SM systém, ako aj správne koncipované edukačné prednášky odborníka.Táto metóda je určená pre človeka žijúceho v modernej dobe, ktorý vo vysokej miere sedí a vykonáva stereotypne zaťažujúce pohyby. SM systém predstavuje jednoduché a účinné cviky, ktoré na princípe špirálnych svalových zreťazení vyťahujú chrbticu smerom nahor a vyrovnanie chrbtice stabilizujú. Ak sa cvičenia vykonávajú optimálnym spôsobom uvoľňujú preťažované časti chrbtice, znižujú svalovú dysbalanciu a prispievajú k celkovému zdraviu. Prioritou pre správny pohyb by mala byť túžba po zdravom tele bez bolesti a choroby.

Pohybová hygiena a gramotnosť

• Môže pomôcť ľuďom nachádzať, využívať informácie a posilniť vplyv na svoje vlastné zdravie. Je dôležité, aby sa zdravotná gramotnosť stala súčasťou výchovy detí. Čím skôr si dieťa osvojí potrebné znalosti, zručnosti a návyky a čím skôr sa podarí prispieť k formovaniu jeho postojov, názorov tak tým väčším prínosom môže byť zdravotná gramotnosť pre jeho zdravie. Rozvoj zdravotnej gramotnosti zvyšuje celkovú úroveň zdravotného stavu populácie. Hlavný prínos zdravotnej gramotnosti spočíva v tom, že napomáha ľuďom zlepšovať svoje zdravie. Zdravie je najdôležitejšou a najvýznamnejšou hodnotou každého človeka, rovnako ako celej spoločnosti a práve preto by malo byť budovanie a osvojenie zdravotnej gramotnosti neodlúčiteľnou súčasťou života. Prostredníctvom zdravotnej gramotnosti sa občan stáva aktívnym činiteľom systému starostlivosti o zdravie. Jeho rozhodnutie môže vychádzať z overených poznatkov o zdravotných problémoch, ako aj o spôsoboch ich riešenia. Svojim postojom, záujmom a potrebami môžu ľudia ovplyvniť ďalší rozvoj systému starostlivosti o zdravie, a tým aj priaznivý vývoj zdravia populácie.

Záver

            Cesta k zdraviu vedie cez poznávanie a vzdelávanie, pretože najdôležitejším výsledkom každého vzdelania je poznanie seba samého. Z mojich skúsenosti ide o vedomosti a informovanosť ľudí o danej posturologickej problematike (posturológia je náuka o držaní tela). Po každej prednáške a konzultácii sú ľudia prekvapení, koľko nových informácii sa dozvedeli a kladú si otázku, prečo sa o tomto nehovorí v školstve, zdravotníctve či športe. Zrejme preto, že kedysi to nebolo potrebné. Životný štýl nemal taký závažný dopad na zdravie, a preto je aktuálna táto nová úloha pre trénerov, učiteľov, zdravotníkov a terapeutov. Podstatné je prepracovať zastaralé plány pre pohybový rozvoj a prispôsobiť ich človeku dnešnej doby.Pohyb je ako liek, no treba ho vedieť správne dávkovať, aby sme dosiahli jeho účinok. V takomto intervenovaní je význam verejného zdravotníctva, — orientácia na primárnu podporu zdravia populácie.

Zoznam bibliografických odkazov:

Global Burden of Disease (GBD), 2015

SMÍŠEK, R. et al. 2013. Zdravá záda. 1. vyd. Praha: Richard Smíšek, 2013. s. 173. ISBN 9788087568200.

Sociálna poisťovňa (SP), 2016